Čas je vzácna veličina

Autor: Michala Guľasová | 29.3.2017 o 14:42 | (upravené 26.4.2017 o 12:02) Karma článku: 1,49 | Prečítané:  209x

Opäť raz som prehovorila samu seba, že nebude na škodu oprášiť si vedomosti z angličtiny. Dala som si načas pri výbere jazykovej školy, vyučovacieho času a aby mi to nevytvorilo cibuľovú peňaženku (otvoríš a zaplačeš). 

Pokus č.1

Pristúpila som ku skupine, ktorá pokračovala z predchádzajúceho levelu. Bolo nás pár študentov, všetko veselí ľudia, lektor s krásnym britiš prízvukom, takže som mala občas problém hneď porozumieť. Ale veď o to vlastne išlo – naučiť sa. Bola to zoznamovacia hodina a jej hlavnou témou boli zážitky z letných dovoleniek. Bavila som sa a získala inšpiráciu na ďalšiu dovolenku. Prvý dojem z kurzu viac ako dobrý (čiže na dvojku).

Druhé stretnutie. Šiesti študenti a jeden lektor. Opäť všetci dobre naladení. Keďže sme boli zvedaví kde dovolenkoval Rasťo, ktorí nebol na prvej hodine, prekrikovali sme sa s otázkami – Kde si sa váľal pri mori? Jedol si aj chobotnice? Grcal si, keď si sa plavil po mori? Perlili sme jedna radosť (samozrejme v angličtine). Chudák Rasťo nevedel, na čo reagovať skôr. Nereagoval na nič.

Všetci sme na neho pozerali, nedočkaví, aby sme mu mohli závidieť. Po trápnom tichu sa ho lektor pýta: „Tak prezradíš nám, kde si v lete dovolenkoval alebo je to tajomstvo?“ Rasťo chvíľu rozmýšľal, no nič nevymyslel. Lektor, už po slovensky sa ho pýta, či sa niečo deje. Rasťo nesmelá odpoveď: „Neviem to povedať po anglicky.“

V hlave mi lietali tisíce viet, ktoré by som mala problém v angličtine povedať aj ja, napr. Bola som v Severnom oceáne a v špeciálnom obleku som plávala na hladine medzi ľadovcami a z diaľky ma pozorovali dva hladné ľadové medvede s krvavými besnými očami. Alebo – Bol som s kamošmi v džungli v Číne, kde nás naháňali polonahí hladní domorodci a chceli nás zjesť. Viete, čo napokon z Rasťa vypadlo? „Ja neviem povedať vetu v minulom čase.“

Zatmelo sa mi pred očami. Postavila som sa so slovami: Musím odísť. Na chodbe som si sadla na najbližšiu stoličku a snažila sa plne uvedomiť, čo sa stalo. Moje kroky smerovali k riaditeľke jazykovky. Opýtala som sa, či je možné, aby ma preradili do inej skupiny. Jej zamietavá odpoveď napokon všetko rozhodla. Požiadala som ju, aby mi peniaze za zvyšok kurzu vrátili. Odmietla som totiž chodiť do skupiny, kde mali sedieť pokročilí angličtinári, namiesto toho tam sedel študent, ktorý v úrovni pokročilý nevedel vytvoriť jednoduchú vetu v minulom čase?!

Pokus č.2

Iná jazykovka, iní študenti, vyššia cena za kurz. Lektor tzv. rodilý mluvčí, ako hovoria Česi, alebo native speaker, ako sa udomácnilo aj u nás. Tešila som sa. Potrebovala a chcela som sa s angličtinou potrápiť. Chris bol fajn. Sympatický, usmievavý, zhovorčivý. Chris bol síce ťažký pohoďák a ukecaný týpek, ale na hodinách rozprával podstatne viac ako študenti. Chodil nepripravený a svoju lenivosť a nepripravenosť maskoval za nahrávky z BBC s príspevkami o Trumpových nových zákonoch, obmedzeniach a rozhodnutiach, o čom sme sa napokon mali aj rozprávať. WTF? Mňa nezaujímajú zákony a návrhy, o ktorých sa rokuje za Atlantikom. V živote som v Amerike nebola, netuším, aké DPH sa tam platí na čo, neovládam ekonomickú terminológiu ani po slovensky, nie to ešte v angličtine. Tak sme mu to vysvetlili, že tadiaľ cesta nevedie. Nepochopil.

Na ďalšie stretnutie sa opäť nepripravil. Small talkom na začiatku hodiny sme sa nenápadne dostali ku Chrisovým obľúbeným témam – geneticky modifikované potraviny, UFO, Trump, či k téme, že celý svet ovláda niekoľko rodinných klanov a že niekoľko firiem sa snaží získať nadvládu nad pestovaním plodín a ovládnuť svetovú potravinovú produkciu.  

Po asi troch stretnutiach ma to prestalo baviť. Aj napriek tomu, že sme lektorovi jasne povedali, aké témy nás zaujímajú, akú gramatiku potrebujeme vysvetliť, nič nezabralo. Opäť sa opakoval scenár, že som žiadala vrátiť peniaze ako nespokojný klient. A reakcia riaditeľky jazykovej školy? „Ale veď pokiaľ rozpráva po anglicky, tak je to dobré, nie?“ No nie je to dobré!

Čas je vzácna veličina

Čím som staršia, tým vzácnejší je pre mňa čas. Tým viac si vyberám, ako a s kým ho budem tráviť. Už dávno sú preč tie časy, keď som len tak sedela pred telkou a nevnímala, čo dávajú. Rovnako vnímam aj spomínané jazykové kurzy, nudný film, či spoločnosť ľudí, ktorí mi istým spôsobom nie sú sympatickí.

Svoj čas chcem stráviť v príjemnej spoločnosti rodiny, priateľov, psa, dobrej knihy, prechádzke v prírode, nakupovaním drobností, ktoré aj tak nevyužijem, pri pečení sladkých dobrôt, v záhrade, so susedmi pri grilovačke...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?