Zrútené plány na týždeň. Opäť...

Autor: Michala Guľasová | 10.8.2016 o 14:44 | Karma článku: 2,76 | Prečítané:  395x

  Aby som efektívnejšie využila dni najbližšieho týždňa, urobím si v nedeľu večer zoznam. Motivačný. 

Nie klasický nákupný, ale taký motivačný, ktorý mi pripomenie čo musím a čo by som chcela počas najbližších pracovných dní stihnúť. Vždy sa naozaj teším, pretože s každým novým ránom prichádzajú výzvy, ktoré chcem prijať a popasovať sa s nimi.

Ako som sa už neraz presvedčila, nie každý deň je nedeľa! V nedeľu som plná elánu a presvedčenia, že v pondelok konečne vo svojom živote urobím zmeny.

A tu je môj plán:

Pondelok: ranné cvičenie, večer si varím obed na zajtra

Utorok: ranný strečing, večerný beh

Streda: ranný strečing, večerné čítanie anglickej knihy, varím si obed na zajtra

Štvrtok: večerný beh, pozmývať podlahu, dočítať knihu

Piatok: ranný strečing, večerný relax pri filme

A realita?

Pondelok

05:30. Zvoní budík. Presuniem ho o desať minút a otočím sa na druhú stranu. Takto ho prekladám aj trikrát. Keď sa strhnem na to, že som zaspala, pozriem sa na mobil a s úľavou si poviem, že je iba 6. O sekundu si ale uvedomím, že takto moje pondelkové ráno vyzerať nemalo. Vstávam a viem, že ranné cvičenie, rovnako ako ďalšie zvonenie budíka, odložím na ďalší deň. Z práce prichádzam domov a zaprisahávam sa, že si rýchlo niečo uvarím a dám si strečing. Varenie trvá namiesto 15 minút hodinu a pol!!! A to ani nemiesim parenú knedľu! Popri pravidelnom ochutnávaní zjem pol balíka tyčiniek a akosi tuším, že z dnešného cvičenia nič nebude. „Veď aj zajtra je deň,“ upokojujem sa.

Utorok

Vstávam 15 minút po prvom zvonením budíka (čiže neskoro). Vyleziem z postele. Než sa dostanem ku karimatke a strečingu, ostáva mi necelých 10 minút, kým sa musím začať chystať do práce. Hovorím si: „Lepších desať minút  na karimatke, ako necvičiť vôbec“. Večerný beh nestíham ani náhodou, keďže sa neplánovane stretávam s kamoškami. Ale zase si poviem, že sociálne vzťahy treba pestovať!

Streda

5:30. Zvoní budík. Vyskočím z postele, s dobrou náladou. Vrhám sa na karimatku (pripravenú pri posteli!). Konečne mám polhodinu iba pre seba. S dobrým pocitom a kropajami potu na čele som spokojnejšia s dodržiavaním plánovaného „vojenského“ režimu. Večerné rande s kamoškami sa tentokrát nechystá, stíham si uvariť obed na nasledujúci deň ešte za svetla. Kým sa varí jedlo, stihnem zapnúť a vyložiť jednu várku prádla z práčky, pozametám podlahu, naoko upracem byt. Je niečo pred 21.hodinou. Teším sa na knihu. V posteli si urobím pohodlie, vezmem knihu a čítam. Až kým ma nezobudí manžel so slovami: „Choď si umyť zuby a môžeš ísť spať ďalej“. Z knihy som prečítala nanajvýš dve strany, z ktorých si aj tak nič nepamätám...

Štvrtok

Celý deň sa psychicky pripravujem na plánovaný večerný beh. Po príchode domov skontrolujem facebook, chcem zistiť, čo je nové. Píšem si so sestrou a informujem ju, že idem večer behať. Vravím si, že je ešte málo hodín, že sa nemusím ponáhľať... Ale pri pohľade na hodinky mi spadne sánka  – takmer 20:00. Rýchlo sa prezliekam do bežeckého odevu. Som plná adrenalínu a začínam s rozcvičkou. Vybieham z paneláku a namierim si to k neďalekému lesu. Po vybehnutí rozohrievacieho kopčeka mi oťažievajú nohy, adrenalín prudko klesá a s ním aj odhodlanie odbehnúť si pár kilometrov do kopca.... Náhradná trasa vedie po ulici mierne sa zvažujúcej nadol. Konečne sa mi podarilo chytiť správny rytmus, nohy ma nesú samé, vypínam hlavu. Ja bežím!

Z čítania knihy nič nebolo. Zapla som si film a nie som si istá, či som z neho videla vôbec prvých desať minút.

Piatok

Po včerajšom večernom behu ráno vstávam z postele na tretie zvonenie budíka. Len tak si ponaťahujem stuhnuté nohy a chrbát. O regulérnom rannom strečingu môžem v tej chvíli iba snívať. Teším sa na večerný film. Namiesto rannej rozcvičky si ako náhradu zvolím hodinovú večernú prechádzku v lese, zakončenú orosenou pivnou odmenou. Film sa odkladá na neurčito.

Zhrnutie

Z týždenného plánovaného cvičenia som statočne vypustila aspoň 3 strečingy.

  • Neprečítaných strán v knihe mi tiež neubudlo a na anglickú knihu naďalej sadá prach.
  • Bežecké oblečenie som až raz jemne pokropila potom.
  • Na podlahe sú opäť omrvinky.

Ale pozor! Malý úspech som ale predsa zaznamenala: Bola som behať, čo to som si z knihy prečítala, mala som (chvíľu) uprataný byt. A to je viac, ako žiadny pohyb, viac prachu na knihe, neporiadok v byte.

Pracovný týždeň je za mnou a z plánovaných aktivít som nesplnila polovicu. Neprepadám zúfalstvu (možno trochu), veď príde ďalší týždeň. Zaprisahávam sa, že už toho naozaj zvládnem viac. Je nedeľa večer. Píšem si zoznam, čo chcem v nasledujúci týždeň stihnúť. Som plná elánu a presvedčenia, že už zajtra konečne vo svojom živote urobím zmeny. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?