Čo ma včera pobavilo

Autor: Michala Guľasová | 1.5.2016 o 15:28 | Karma článku: 2,58 | Prečítané:  771x

Poznáte to – je piatok, vy idete do práce a čakáte, čo vám posledný pracovný deň v týždni prinesie. Dovolím si povedať, že ak sa ráno schuti zasmejete, budete mať celkom príjemný a pohodový deň. Mne sa to splnilo.

Ako sa ukázalo, ten môj nebol najlepší, ale ani najhorší. Taký piatkový priemer. Všetky povinnosti, ktoré som sa snažila dokončiť pred obedom, sa mi zázračne podarilo splniť až päť minút pred odchodom domov.

Ale ako som spomenula, ráno robí deň. A ten môj sa začal veľmi priaznivo:

7:28 – vybieham z bytu, aby som stihla električku o 7:35

7:29 – stepujem pred priechodom pre chodcov, pretože ma žiadne auto zatiaľ nepustilo. Ja v sukni, na nohách opätky, kabelka v jednej ruke, obedár s olovrantom v druhej ruke, v hlave mi odpočítavajú minúty do odchodu električky – tak predsa, jeden šofér na bielej audinke sa zľutoval a nechal ma pokojne prebehnúť cez cestu. Venujem mu milý úsmev a bežím ďalej.  

7:35 – blížim sa k električkovej zastávke. Ostáva mi asi tak 60 metrov, keď sa Tá vynára spoza zákruty. Rozbehnem sa, čo mi opätky dovolia. Vodiči, ktorí stáli v tej chvíli na semaforoch, museli mať zo mňa pekné divadlo. ALE základ je, že ma ujo šofér v električke počkal, aby som s víťazným úsmevom naskočila. Pekne sa ten deň začína, pomyslela som si.

7:50 – v električke sa tlačím s ďalšími cestujúcimi, našťastie stojím pri dverách. Sledujem pohyb na ulici a vidím, ako mladý sympatický chlapec kľačí pri svojom psíkovi, a so sáčkom na ruke čaká, kedy sa vykaká. Skoro som sa nahlas rozosmiala. Pripomenulo mi to časy, kedy som aj ja veľmi podobne venčila nášho psíka.

8:14 – príchod do práce. Keďže som v električke zistila, že sa mi z dózy vyliala šťava zo šalátu, musela som obedáre držať na dlani. Vyzeralo to presne ako vtedy, keď som do práce niesla tvarohový perník. Kolegyne tak natešene čakali, že ich znova ponúknem. No, tentoraz mali smolu :D Ja som sa ale pousmiala, aj keď vlastne neviem prečo.

Počas dňa sa mi až dvakrát stalo, že ma dvaja klienti oslovili že „slečna“. No neusmej sa, keď si už pani.

16:43 – o pár minút koniec pracovného týždňa. Tie minúty sa ale vlečú. Ale veď je piatok, víkend pred nami, usmejem sa sama pre seba. Vyzerám ako schizofrenik. Mne to nevadí. Ale mali ste vidieť ten úsmev, keď som si uvedomila, že v peňaženke mám darčekové a zľavové poukazy do obchodného centra. A niekoľko bankoviek a drobákov.

Jupí a víkend môže začať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?